Staň sa zázrak (OM)
„Sme Božské bytosti, neustále tvoríme ako pozitívnu, tak aj negatívnu realitu nášho každodenného života, v ktorom sme si žiaľ hmotu, ktorú sme v svojej prapôvodnej podstate mali ovládnuť a preduchovniť natoľko prisvojili a obľúbili, že sme sa nakoniec stali jej otrokmi, aj keď si to vôbec neuvedomujeme – a to je hlavná príčina nášho problému“.
Sme bytosti z energie a zo svetla. Na čo zameriame svoju pozornosť, to rastie, to živíme a tvoríme. Preto je každý zodpovedný za to, čo tvorí, presne tak ako Boh. Myšlienkou tvoríme svoju súčasnú realitu i budúcnosť.
Málokto pozná a uvedomuje si pôsobenie Zákona rovnováhy, ktorý zabezpečuje Zákon Akcie a reakcie - kvalita myšlienky či reakcie ktorú vyšlem, sa mi vždy vráti. A ak spôsobím zlo, musím ho zákonite vyvážiť dobrom. Dodržovanie Božieho Zákona je vlastne tvorením čistého dobra.
Preto je veľmi potrebné dávať si pozor na každú myšlienku, ktorá vznikne v našej mysli. V duchovnom svete má myšlienka váhu vykonaného skutku. Myšlienka, ktorá nesie čo len nepatrné percento negatívnej energie (duchovnými bytosťami označovaná ako POMSTA voči vlastnej Duši a Stvoriteľovi), či už voči niekomu inému, alebo voči sebe, predstavuje porušovanie Božieho Zákona.
Duchovný svet vníma porušenie Božieho Zákona ako pomstu vyslanú nami voči Stvoriteľovi.Pod pomstou sa rozumie čo len za 1% negativity - to je akékoľvek posudzovanie čohokoľvek a kohokoľvek, každá kritika a nesúhlas, zlosť, hnev, pocity ľútosti či viny, strachu, akejkoľvek nedôvery a pochybností, pocity akéhokoľvek náhleho prekvapenia či odporu a podobne.
Samostatnú kategóriu tvoria sťažnosti voči Bohu Stvoriteľovi. Polemiky o tom, že Boh zle stvoril svet, že nás trestá, že ako môže dopustiť toľko nešťastia…. Všetky podobné výroky sú vyjadrením neporozumenia podstaty tvorby nášho života a cesty vývoja nášho vedomia.
Náš Stvoriteľ nám dal život, substanciu, inteligenciu a svet, v ktorom nám sprístupnil prácu s duchovným potenciálom. Pokiaľ odmietame cvičiť svoju vlastnú hybnú silu, vôľou vedome tvoriť pozitívny zámer a využívať vlastný duchovný potenciál, nedokážeme pohnúť HYBNOU SILOU nášho DUCHOVNÉHO VEDOMIA.
Len vôľou a čistým zámerom (rozumieme zámer nezištný, ktorý nevytvára nijakú negativitu - pomstu, voči sebe ani voči druhému, čiže vtedy neškodíme Planéte, ani neporušujeme Boží Zákon) môžeme dosiahnuť nadvládu svojho Ducha nad hmotou v súčasnej realite v ktorej žijeme.
Až dosiahneme nadvládu nad hmotou, to znamená až dosiahneme stav každodenného bytia taký, že zo spojenia s vlastnou Dušou budeme pociťovať väčšiu radosť než napr. z dočasných svetských uspokojení - pracovných, vzťahových či iných hmotných napr. z kúpy osobného auta, dáva nám to znamenie, že sme PREMOHLI „HMOTU“.
Hmotu tvrdú so studenou energiou, s ktorou keď sa stotožníme zabíjame tým svoju Dušu i Ducha - vlastnú podstatu nášho bytia. Za takýto stav sa s nami Duša na oplátku rýchle rozlúči opustením života.
AŽ SA NAUČÍME UCTIEVAŤ CELÉ STVORENIE I SEBA SAMÉHO TAK, KAŽDÁ BUNKA V NAŠOM TELE BUDE SPIEVAŤ POSVÄTNÉ ÓM